platné od 1. januára 1967
schválené uznesením vlády z 15. júla 1966 č. 242
Vykonanie generálnej prestavby cien k 1. januáru 1967 vytvára predpoklady pre urýchlenie procesu zdokonalenia plánovitého riadenia národného hospodárstva podľa zásad schválených uznesením ÚV KSČ v januári 1965. V súvislosti s tým prerokovalo zasadanie ÚV KSČ v apríli 1966 program urýchlenej realizácie novej sústavy riadenia, ktorý ako súčasť hlavných smerov hospodárskej politiky na najbližšie obdobie bol schválený na XIII. sjazde KSČ.
Podstatu tohto programu tvoria okrem generálnej prestavby cien:
a) prechod na pružnejší vývoj cien, ktorý by napomáhal vytvárať rovnováhu medzi ponukou a dopytom a spolu s rozvíjaním súťaživosti vytváral a posilňoval trh odberateľa;
b) jednotné odvody podnikov do štátneho rozpočtu, ktoré budú objektivizovať kritériá ekonomickej efektívnosti, vytvárať tlak na zaostávajúce články výroby a súčasne priestor pre rozvoj progresívnych článkov;
c) financovanie investícií z vlastných prostriedkov podnikov na zabezpečenie plnej zodpovednosti podnikov za efektívnosť investícií a na prelomenie inflačných požiadaviek na investície;
d) prechod na pružný systém regulácie miezd, ktorý by vytvoril predpoklady pre to, aby sa rast miezd stal účinnejším nástrojom rastu efektívnosti a umožnil postupnú denivelizáciu;
e) dôslednejšie uplatňovanie tlaku svetového a domáceho trhu na výrobu.
Základným nástrojom riadenia socialistického hospodárstva je národohospodársky plán vyjadrujúci ciele, ktoré si spoločnosť pre dané obdobie vytýčila, a ukazujúci cesty a prostriedky, ktorými možno tieto ciele dosiahnuť. Národohospodársky plán je konkretizáciou hospodárskej politiky spoločnosti, je nevyhnutným základom pre riadenie národného hospodárstva štátom a má rozhodujúci význam pre efektívnosť a proporcionálnosť hospodárskeho rozvoja.
Postup prác na pláne na rok 1967 a na päťročnom pláne do roku 1970 treba upraviť tak, aby plánovacie práce boli priaznivo ovplyvnené novými podmienkami hospodárenia podnikov. Vláda predpokladá, že podniky vedené týmito novými podmienkami premietnu zvýšenie efektívnosti svojej činnosti už do návrhu plánu. Z toho dôvodu ustanovuje vláda ešte pred schválením predpisov uvádzajúcich do života program urýchlenej realizácie novej sústavy riadenia s platnosťou od 1. januára 1967 najmenej do konca roku 1970 tieto rámcové podmienky hospodárenia podnikov [štátnych hospodárskych organizácií
*)] priemyslu, stavebníctva, vnútorného obchodu, samostatných projektových organizácií
**) a ďalších organizácií určených ústrednými orgánmi alebo krajskými národnými výbormi (ďalej len „rámcové podmienky“):
Čl. 6
(1)
Nástrojmi priamej regulácie miezd sú tarifné sústavy (vrátane ostatných základných mzdovopolitických predpisov) a kolektívne zmluvy. Vedenie podniku v rámci ustanovených predpisov zodpovedá za hospodárnosť pri vynakladaní mzdových prostriedkov a za ekonomicky účinné využívanie nástrojov osobnej hmotnej zainteresovanosti, najmä mzdových foriem. Priestor pre operatívne využívanie hmotných podnetov pre prácu a odmeňovanie v závislosti od individuálnych a kolektívnych výsledkov práce je určený prostriedkami vyčlenenými pre odmeňovanie do fondu pracujúcich sústavou odvodov (v súlade s princípmi o rozdeľovaní vytvoreného hrubého dôchodku) a s prijatou dlhodobou koncepciou vývoja miezd v podniku, odbore i v celom národnom hospodárstve.
(2)
Pre vymedzenie oblasti tejto priamej regulácie miezd platí zásada, že právomoc výrobných hospodárskych jednotiek a podnikov môže sa obmedzovať centrálnym riadením len v nevyhnutnom rozsahu zodpovedajúcom celospoločenským záujmom regulácie miezd. To sa týka najmä tarifných miezd, ktoré v novej sústave naďalej plnia funkciu základného spoločenského regulátora úrovne miezd jednotlivcov, skupín pracovníkov, podnikov, odborov, resp. celých odvetví podľa kvalifikácie, zodpovednosti, namáhavosti a zložitosti vykonávanej práce.
(3)
Regulujúca úloha kolektívnych zmlúv spočíva v podstate v tom, že sa v nich určujú zásady vývoja miezd, podiel fondu pracujúcich (fondu odmien) na vlastných prostriedkoch podnikov pri predpokladanej i vyššej tvorbe hrubého dôchodku (zisku), opatrenia pri nedostatočnej tvorbe hrubého dôchodku a z toho vyplývajúceho nedostatku prostriedkov na výplatu miezd a veľkosť jednotlivých zložiek priemernej mzdy, najmä podielu na hospodárskych výsledkoch podnikov a vnútropodnikových útvarov. Podniky sa po splnení odvodov rozhodujú samostatne o použití vytvorených vlastných prostriedkov na odmeňovanie a ostatné potreby.
(4)
Pri uplatnení zásady, že podniky majú plne financovať svoje investície z úveru a z vlastných prostriedkov, t. j. z vytvoreného hrubého dôchodku a z odpisov, treba vychádzať z toho, že v rámci celkových prostriedkov, ktoré podnikom zostanú po splnení ustanovených odvodov, musí objem miezd (fond pracujúcich) rásť relatívne pomalšie než prostriedky na ostatné potreby. Na úrovni VHJ bude sa rozdeľovanie prostriedkov na jednotlivé fondy v duchu tejto tendencie usmerňovať pomocou konkrétnych ustanovení odborovej kolektívnej zmluvy.
(5)
Systém ekonomického riadenia, ktorého hlavným cieľom je v najkratšom čase podstatne zvýšiť účinnosť vynakladanej spoločenskej práce, vyžaduje sústrediť vo výrobných odvetviach pozornosť podnikov predovšetkým na to, aby sa vytvorila výrazná závislosť miezd od celkových hospodárskych výsledkov podnikov a vnútropodnikových útvarov (podiely na hospodárskych výsledkoch). S tým súvisí najmä starostlivosť podnikov o správnu a ekonomicky účinnú štruktúru mzdy jednotlivých pracovníkov a skupín pracovníkov.
Čl. 9
(1)
Odpisy základných prostriedkov používajú podniky na splatenie zostatkovej ceny základných prostriedkov a nedokončenej výstavby k 31. decembru 1966 formou odvodov odpisov a v druhom rade na priamu úhradu výstavby a splátok investičných úverov. Použitie odpisov mimo oblasti investícií je neprípustné.
(2)
Pre jednotlivé podniky sa určuje ročný odvod odpisov do centrálnych fondov percentnou sadzbou zo súčtu zostatkovej ceny základných prostriedkov, ktoré sú v prevádzke k 31. decembru 1966, a objemu nedokončenej výstavby k tomuto dňu zníženého o sumu preinvestovanú v roku 1966 z použiteľného hrubého dôchodku a úveru.
*) Základňa pre výpočet odvodu odpisov k 31. decembru 1966 sa určí podľa údajov účtovnej evidencie, a to v ocenení a metodike platnej v roku 1966 s tým, že sa vylúčia základné prostriedky s obstarávacou cenou do 3000 Kčs a základné prostriedky obstarané ako investície CO a samostatné investície rozpočtového plánu.
(3)
Sadzba ročného odvodu odpisov (v %) sa určuje vzťahom:
(6 x podniková sadzba odpisov na obnovu v roku 1966) / 4
kde 6 je národohospodársky priemerná percentná sadzba ročného odvodu odpisov, kde podniková sadzba odpisov na obnovu v roku 1966 je priemerná podniková odpisová sadzba platná v roku 1966 znížená o priemernú sadzbu odpisov pripadajúcu v roku 1966 na generálne opravy a 4 je priemerná sadzba odpisov na obnovu v roku 1966. Odvod sa vykonáva v každom roku rovnakou sumou, dokiaľ sa zostatková cena základných prostriedkov a nedokončená výstavba v stave k 31. decembru 1966 plne nesplatí. V individuálnych prípadoch môže Štátna banka československá povoliť presun platenia odvodu odpisov do ďalších rokov, ak by odvod prevyšoval tvorbu odpisov.
(4)
Základné prostriedky sa budú odpisovať len do výšky obstarávacej ceny a z odpisových sadzieb sa vylúčia podiely pripadajúce na doterajšie generálne opravy. Generálne opravy budú sa financovať obdobne ako bežné opravy z nákladov, s prípadným časovým rozlíšením, pričom hranice medzi generálnymi opravami a investíciami sa spresnia najmä vylúčením komplexných rekonštrukcií, ktoré sa budú v zmysle vykonávacích smerníc považovať za investície.
(5)
Hranica rozhodujúca pre definíciu drobných a krátkodobých predmetov sa zvýši na 3000 Kčs (s výnimkou niektorých prostriedkov, ktoré budú mať vždy charakter investície). Súčasne sa upraví spôsob ich odpisovania.
(6)
Zásadné zmeny v plánovaní a financovaní reprodukcie základných prostriedkov vedú k potrebe preskúmať doterajšiu odpisovú politiku; o vydaní nových pravidiel odpisovania sa rozhodne v štvrtom štvrťroku tohto roku. Pokiaľ by sa neustanovili nové sadzby odpisov, používali by podniky platné sadzby znížené o 2/3 podielu odpisov pripadajúceho na generálne opravy. Nová odpisová politika (vrátane otázky záväznosti sadzieb odpisov) sa ustanoví tak, aby podmienky hospodárenia podnikov sa nezhoršili
*) a aby sa nenarušila zásada jednotnosti odvodov a objektivita ekonomických kritérií efektívnosti práce podnikov.
(7)
Ocenenie základných prostriedkov a nedokončenej výstavby sa upraví o vplyv generálnej úpravy cien, a to globálnou indexovou metódou (stroje a zariadenia indexom 123, budovy a stavby 119).
Čl. 14
(1)
Pre samostatné hospodárske organizácie výskumnej a vývojovej základne sa ustanovujú tieto odlišné podmienky hospodárenia od rámcových podmienok hospodárenia podnikov:
1.
budú zainteresované na technickoekonomických výsledkoch riešenia úloh prostredníctvom hmotnej zainteresovanosti na hrubom dôchodku (zisku); pritom nebudú platiť jednotný odvod z hrubého dôchodku (zisku) do štátneho rozpočtu a národným výborom, odvod zo základných prostriedkov a odvod zo zásob;
2.
výdavky na investičnú výstavbu budú v rámci výrobnej hospodárskej jednotky uhrádzať z vlastných zdrojov, z centralizovaných zdrojov odboru a s použitím investičného úveru; na vybraté rozostavané a novozačínané investičné akcie budú sa týmto organizáciám poskytovať dotácie zo štátneho rozpočtu a na zabezpečenie vybratých úloh štátneho plánu rozvoja vedy a techniky budú sa im prideľovať prostriedky na strojové a prístrojové investície;
3.
investičná výstavba centrálne riadených hospodárskych organizácií výskumnej a vývojovej základne bude záväzne ustanovená fondom vedy a techniky;
4.
hospodárskym organizáciám výskumnej a vývojovej základne v rámci výrobných hospodárskych jednotiek budú sa poskytovať devízové prostriedky (príp. dotácie na úhradu investičného príspevku) na stroje, prístroje a zariadenia z dovozu potrebné na zabezpečenie vybratých úloh štátneho plánu rozvoja vedy a techniky;
5.
centrálne riadeným hospodárskym organizáciám výskumnej a vývojovej základne bude objem devízových prostriedkov záväzne ustanovený fondom vedy a techniky bez toho, že by tým bola dotknutá možnosť nakupovať devízy z vlastných zdrojov.
(2)
Nesamostatné pracoviská výskumnej a vývojovej základne sa spravujú rovnakými podmienkami hospodárenia ako organizácie, ktorých sú súčasťou, s výnimkou prípadov určených so súhlasom Štátnej komisie pre techniku (keď pre ne výnimočne platí režim odseku 1).
(3)
Dodávateľské a odberateľské vzťahy budú na úseku rozvoja vedy a techniky prebiehať na základe voľných cien; za využívanie výsledkov technického rozvoja uhrádzaného inými organizáciami, príp. i zo štátneho rozpočtu budú organizácie platiť úhradu vo výške dohodnutej ceny.
(4)
Úlohy štátneho plánu rozvoja vedy a techniky riešené v hospodárskych organizáciách budú sa uhrádzať zo štátneho rozpočtu. Popri tom budú sa hospodárskym organizáciám poskytovať dotácie zo štátneho rozpočtu najmä v prípadoch, v ktorých sa týmito dotáciami podstatne zvýši tempo technického rozvoja vo viacerých odboroch a v ktorých príslušná výrobná hospodárska jednotka nemôže sama znášať náklady a riziko výskumnovývojových prác, a ďalej na úlohy zakladajúce štrukturálne zmeny odborov. Dotácie budú sa poskytovať riešiteľskej organizácii alebo realizátorovi, príp. obidvom, a to návratne alebo nenávratne.
(5)
Pri úlohách štátneho plánu rozvoja vedy a techniky, pri ktorých bude mimoriadny spoločenský záujem na urýchlenom riešení, budú sa vypisovať mimoriadne cieľové prémie alebo poskytovať mimoriadne dodatočné odmeny za úspešné vyriešenie. Cieľové prémie a dodatkové odmeny budú sa poskytovať z centrálnych rezerv fondu vedy a techniky formou účelového prídelu do fondu pracujúcich riešiteľskej organizácie.
(6)
Výška nákladov na technický rozvoj pre potreby podnikov ponechá sa na rozhodnutie podnikov, ktoré budú tieto náklady financovať z celkových nákladov na výrobu (výkony) s možnosťou ich časového rozlíšenia formou výdavkov budúcich období. V prípade nedostatku vlastných zdrojov môže Štátna banka československá poskytnúť úver.
(7)
Na odborových riaditeľstvách sa bude zriaďovať fond technického rozvoja.
Čl. 15
(1)
V nadväznosti na dlhodobe ustanovené jednotné odvody z hrubého dôchodku bude centrálne riadený vývoj cien a cenotvorných nástrojov prihliadať pri znovurozdeľovaní mimoriadnych dôchodkov na pomer ponuky a dopytu tak, aby sa vytvárali predpoklady na odstránenie nesúladu ponuky a dopytu znovurozdelením práce v národnom hospodárstve, vytváraním dodatočných zdrojov akumulácie a pod.
(2)
Základom centrálnej cenovej politiky bude dlhodobý a vykonávací plán cien a regulácia cenových hladín vykonávaná prostredníctvom kategorizácie cien, dohôd o úrovni regulovaných cien a pod.
(3)
Ekonomicky neodôvodnené rozdiely v sadzbách dane z obratu, ako i rozdiely medzi zahraničnými a vnútornými cenami budú sa postupne znižovať a odstraňovať. Pritom daň z obratu sa bude používať ako nástroj cenovej politiky nielen na zabezpečenie väzby medzi maloobchodnými a veľkoobchodnými cenami, ale i na zabezpečovanie väzieb medzi veľkoobchodnými cenami v prípadoch, v ktorých treba diferencovať účinnosť zmeny veľkoobchodných cien na dodávateľov a odberateľov. Od 1. januára 1967 budú sa pre všetky výrobky zásadne používať rovnaké sadzby dane z obratu tak v štátnom, ako aj v družstevnom sektore; v ekonomicky odôvodnených prípadoch sa vopred určia časove obmedzené zľavy, prípadne výnimky z jednotných sadzieb.
(4)
Predpokladom ekonomicky odôvodneného vývoja cien je vytváranie takých ekonomických podmienok, v ktorých výrobcovia budú nútení dodržiavať plánom predpokladaný vývoj cien. Také podmienky bude potrebné postupne zabezpečovať:
a)
najmä konkurenciou dovážaného tovaru a vytváraním podmienok súťaže medzi výrobcami,
b)
politikou regulovania ekonomických nástrojov na zvýšenie efektívnosti zahraničného obchodu, účelnou daňovou, úverovou a finančnou politikou.
(5)
Nemožno počítať s tým, že v prvých rokoch zavádzania novej sústavy riadenia sa vytvoria dostatočné ekonomické predpoklady, ktoré zabezpečia ekonomicky odôvodnený vývoj cien. Z týchto dôvodov centrálne orgány budú používať i priame opatrenia na zabezpečenie vývoja cien vrátane direktívneho určenia pohybu hladiny cien plánom vývoja cien, lebo pri systéme jednotných odvodov je nevyhnutné, aby najmä nerovnomerný vývoj rentability podľa odvetví a odborov sa primerane premietal do cien a aby dlhodobe nedochádzalo k odtrhnutiu vývoja cenových hladín od spoločensky nevyhnutných nákladov. Direktívne riadenie vývoja cien bude však rešpektovať nevyhnutnosť súladu medzi ponukou a dopytom vo všetkých oblastiach národného hospodárstva.
(6)
Diferencovanou cenovou politikou treba regulovať nielen pomer dopytu a ponuky, ale i nerovnomerný vývoj dôchodkov medzi odvetviami a odbormi národného hospodárstva. Súčasne bude potrebné v rámci cenovej politiky prehlbovať diferenciáciu v úrovni dôchodkov VHJ podľa rentabilnosti výroby v pomere k zahraničným cenám, a tak urýchľovať tempo rozvoja rentabilnej výroby. Nejde teda o plné odčerpanie rastu rentability úpravami cien, ale len o vyrovnanie nerovnomerného vývoja daného objektívne nerovnomerným vývojom spoločenskej produktivity práce a preferovaním efektívnej výroby.
(7)
V priebehu roka 1967 sa vykonajú úpravy cien, ktoré vyplynú ako korekcie zmien úrovne cien skupín výrobkov a ďalej z pomerov vo výrobe a na trhu. Dôsledky týchto úprav cien sa v zásade nebudú bilancovať.
(8)
Väčšie odchýlky od predpokladov generálnej úpravy veľkoobchodných cien budú sa počas roka 1967 riešiť buď úpravou (korektúrou) cien, najmä pri finálnych výrobkoch, alebo daňou z obratu, príp. dodatkovými odvodmi.
Čl. 17
(1)
Na zabezpečenie rozvoja menej rozvinutých oblastí a na reguláciu rozvoja aglomerovaných oblastí sa používajú ekonomické nástroje uvedené v nasledujúcich odsekoch.
(2)
Na stavby hospodárskych organizácií s plným uplatnením novej sústavy riadenia a na stavby výrobných družstiev začínané od 1. januára 1967 v ďalej uvedených oblastiach (okres, časť okresu, mesto) sa poskytujú v rámci prostriedkov vopred ustanovených v štátnom rozpočte (v členení na ČSSR a z toho Slovensko) dotácie zo štátneho rozpočtu, a to vo výške 15 % z rozpočtových nákladov investičnej akcie. Dotácia zo štátneho rozpočtu sa čerpá podľa skutočnej realizácie investícií do určených akcií.
(3)
Na vyrovnanie zvýšených prevádzkových nákladov závodov alebo prevádzok, na výstavbu ktorých sa poskytne dotácia zo štátneho rozpočtu podľa odseku 2, sa po dobu 5 rokov poskytujú zľavy z odvodov zo zostatkovej ceny základných prostriedkov. Zľava sa určí znížením všeobecne ustanovenej percentnej sadzby odvodu o 1/3, t. j. napr. zo 6 % na 4 %.
(4)
Dotácie a zľavy podľa odsekov 2 a 3 sa poskytujú v týchto oblastiach (okresoch, častiach okresov, mestách):
v Západoslovenskom kraji
južná časť okresu Levice
z okresu Dunajská Streda: Dunajská Streda a Čalovo
z okresu Komárno: Kolárovo
z okresu Nové Zámky: Nové Zámky
v Stredoslovenskom kraji
z okresu Banská Bystrica: oblasť Horehronia
z okresu Rimavská Sobota: Rimavská Sobota
z okresu Zvolen: Krupina
z okresu Čadca: Čadca
vo Východoslovenskom kraji
severovýchodná časť okresu Humenné
okres Bardejov (okrem mesta Bardejov)
južná časť okresu Trebišov
z okresu Michalovce: Sobrance
severozápadná časť okresu Prešov
severovýchodná časť okresu Poprad
z okresu Spišská Nová Ves: Hnilecká Dolina
z okresu Rožňava: severná časť
v českých krajoch
vybraté mestá v pohraničných okresoch kategórie A:
Kaplice, Vimperk, Lenora, Horšovský Týn, Aš, Stříbro, Bruntál.
(5)
Výber oblastí (okres, časť okresu, mesto) sa spresní v konečnom návrhu 4. päťročného plánu v priebehu roka 1967. Úprava zoznamu zvýhodnených oblastí bude však platiť len pre novozačínané akcie; akcie rozostavané alebo už uskutočnené sa posudzujú podľa stavu v čase ich začatia.
(6)
S prihliadnutím na odborové a oblastné hľadiská a na situáciu v pracovných silách môžu krajské národné výbory v spolupráci s ONV, príp. MsNV a so súhlasom Štátnej plánovacej komisie určiť prirážku k stabilizačnému odvodu podľa článku 5 až do výšky 2 % z celkového objemu vyplatených miezd pracovníkov v okrese alebo mieste, pre ktoré bola prirážka určená. Prirážka k tomuto odvodu môže sa určiť len pre oblasti alebo miesta, kde dochádza k väčším rozdielom medzi zdrojmi a potrebami pracovných síl alebo kde bude potrebné počítať s celkovým poklesom počtu pracujúcich.
(7)
Prirážky k stabilizačnému odvodu sa nebudú uplatňovať v obchodných organizáciách a organizáciách poskytujúcich platené služby obyvateľstvu a ďalej v stavebných organizáciách. Prirážku môžu KNV diferencovať na zabezpečenie účelného vývoja štruktúry pracovníkov vo vzťahu k zdrojom (muži - ženy).
(8)
Vláda ustanoví záväzné pravidlá upravujúce právomoc národných výborov pri určovaní prirážok k stabilizačnému odvodu.
(9)
Pri výstavbe nových a rozšírení jestvujúcich výrobných závodov sú investori povinní v investičnom zámere (investičnej úlohe) uviesť - po dohode s príslušným národným výborom - i náklady potrebné na vyvolané (doplnkové) investície, najmä v úsekoch riadených národnými výbormi. Pri posudzovaní variantov výstavby vezme centrálny orgán, ak ide o centrálne posudzovanú stavbu, alebo iný posudzujúci orgán do úvahy i výšku nákladov na vyvolané (doplnkové) investície v jednotlivých variantoch. Vláda môže vyhlásiť oblasti, v ktorých bude platiť zásada, že príslušný národný výbor určí výšku príspevku, ktorý je investor povinný previesť do rozpočtu národného výboru na krytie potrebných doplnkových investícií.
(10)
Podniky sú povinné uhradiť z vlastných zdrojov poplatky a pokuty za činnosť zhoršujúcu životné prostredie. Konkrétne opatrenia v tomto smere ustanoví vyhláškou vláda na návrh Štátnej komisie pre techniku.
(11)
Okrem toho odborove riadené podniky prispievajú dobrovoľnými príspevkami na výstavbu zariadení, ktoré slúžia pracovníkom ich závodov a prevádzkární (napr. jasle, materské školy, zdravotnícke zariadenia). Príslušný národný výbor spravidla združí tieto príspevky so svojimi investičnými prostriedkami na zabezpečenie komplexnej výstavby týchto zariadení. Podniky môžu tiež prispievať na prevádzku týchto zariadení.