Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s dohovorom súhlas svojím uznesením č. 660 z 27. júna 1997 a prezident Slovenskej republiky ho ratifikoval 9. septembra 1997. Ratifikačná listina bola uložená a zaregistrovaná u generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu práce v Ženeve 29. septembra 1997.
Dohovor nadobudol platnosť 17. januára 1959 v súlade s článkom 4 ods. 2 a pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 29. septembra 1998 v súlade s článkom 4 ods. 3.
Generálna konferencia Medzinárodnej organizácie práce, ktorú do Ženevy zvolala Správna rada Medzinárodného úradu práce a ktorá sa zišla na svojom štyridsiatom zasadnutí 5. júna 1957,
berúc do úvahy otázku nútenej práce, čo je štvrtý bod programu zasadnutia,
berúc na vedomie ustanovenia Dohovoru o nútenej práci z roku 1930,
berúc na vedomie, že Dohovor o otroctve z roku 1926 ustanovuje, že sa prijmú všetky potrebné opatrenia na predchádzanie tomu, aby povinná alebo nútená práca dosiahla stav podmienok, ktoré sú podobné otroctvu, a že Doplnkový dohovor o zrušení otroctva, obchodu s otrokmi a inštitúcií a praktík podobných otroctvu z roku 1956 ustanovuje úplné zrušenie služby pre dlhy a nevoľníctva,
berúc na vedomie, že Dohovor o ochrane miezd z roku 1949 ustanovuje, že mzdy sa platia pravidelne, a zakazuje metódy platby, ktoré zbavujú pracovníka2) skutočnej možnosti skončenia zamestnania,
rozhodnúc o prijatí ďalších návrhov, ak ide o zrušenie určitých foriem nútenej alebo povinnej práce, ktoré predstavujú porušovanie ľudských práv, ktoré uvádza Charta Organizácie Spojených národov a ktoré proklamuje Všeobecná deklarácia ľudských práv, a
určujúc, že tieto návrhy majú mať formu medzinárodného dohovoru,
prijíma dvadsiateho piateho júna tisícdeväťstopäťdesiatsedem tento dohovor, ktorý sa môže uvádzať ako Dohovor o zrušení nútenej práce z roku 1957:
HAROLD HOLT
generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce
DAVID A. MORSE
právny poradca Medzinárodného úradu práce