V mene Slovenskej republiky bol Rímsky štatút podpísaný 23. decembra 1998.
Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas so štatútom uznesením č. 1987 z 3. apríla 2002 a súčasne rozhodla, že ide o zmluvu podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Prezident Slovenskej republiky štatút ratifikoval 8. apríla 2002. Ratifikačná listina bola uložená u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov v New Yorku 11. apríla 2002.
Štatút nadobudne platnosť 1. júla 2002 a v ten istý deň nadobudne platnosť i pre Slovenskú republiku na základe článku 126 ods. 1.
Slovenská republika urobila pri ratifikácii tieto vyhlásenia:
1. „V súlade s článkom 87 ods. 2 štatútu Slovenská republika vyhlasuje, že žiadosti Súdu o spoluprácu a akékoľvek dokumenty týkajúce sa takýchto žiadostí sa musia predložiť v anglickom jazyku, ktorý je jedným z pracovných jazykov Súdu, a súčasne preložiť do slovenského jazyka, ktorý je štátnym jazykom na území Slovenskej republiky."
2. „V súlade s článkom 103 ods. 1 písm. b) štatútu Slovenská republika vyhlasuje, že v prípade potreby prijme Súdom odsúdené osoby, ktoré sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky alebo majú na jej území trvalý pobyt, na výkon trestu odňatia slobody a uplatní pritom princíp premeny trestu uloženého Súdom."
Štáty, zmluvné strany, tohto štatútu,
vedomé si, že všetky národy spájajú spoločné väzby, že vzájomné prepojenie ich kultúr tvorí spoločné dedičstvo, a znepokojení tým, že táto krehká mozaika sa môže kedykoľvek rozpadnúť,
majúc na pamäti, že počas tohto storočia sa milióny detí, žien a mužov stali obeťami nepredstaviteľných krutostí, ktoré hlboko otriasajú svedomím ľudstva,
uznávajúc, že takéto závažné zločiny ohrozujú mier, bezpečnosť a blahobyt na svete,
potvrdzujúc, že najzávažnejšie trestné činy týkajúce sa medzinárodného spoločenstva ako celku nesmú zostať nepotrestané a že ich trestné stíhanie musí byť zaručené prijatím opatrení na národnej úrovni a posilňovaním medzinárodnej spolupráce,
rozhodnuté skoncovať s beztrestnosťou páchateľov týchto trestných činov, a tak prispieť k predchádzaniu týmto zločinom,
pripomínajúc, že povinnosťou každého štátu je vykonávať trestnú jurisdikciu nad osobami zodpovednými za spáchanie medzinárodných trestných činov,
opätovne potvrdzujúc účel a zásady Charty Organizácie Spojených národov a najmä, že všetky štáty sa zdržia hrozby alebo použitia sily proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti akéhokoľvek štátu alebo akéhokoľvek iného spôsobu, ktorý nie je v súlade s účelom Organizácie Spojených národov,
zdôrazňujúc v tejto súvislosti, že nič v tomto štatúte uvedené neoprávňuje ktorýkoľvek štát, zmluvnú stranu, zasahovať do ozbrojeného konfliktu alebo do vnútorných záležitostí akéhokoľvek štátu,
odhodlané pre tento cieľ a pre dnešné a budúce generácie vytvoriť nezávislý stály Medzinárodný trestný súd napojený na systém Organizácie Spojených národov s jurisdikciou nad najzávažnejšími trestnými činmi týkajúcimi sa medzinárodného spoločenstva ako celku,
zdôrazňujúc, že Medzinárodný trestný súd zriadený podľa tohto štatútu bude doplnkom k vnútroštátnym trestným jurisdikciám,
odhodlané zaručiť trvalý rešpekt a vykonávanie medzinárodnej spravodlivosti,
dohodli sa takto: