METÓDY A POSTUPY MERANIA A KONTROLY IZOLAČNÝCH VLASTNOSTÍ A ÚČINNOSTI CHLADIACICH ALEBO VYKUROVACÍCH ZARIADENÍ ŠPECIALIZOVANÝCH DOPRAVNÝCH A PREPRAVNÝCH PROSTRIEDKOV URČENÝCH NA PREPRAVU SKAZITEĽNÝCH POTRAVÍN
A. DEFINÍCIE A VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
1. Súčiniteľ „k“ Celkový súčiniteľ priestupu tepla (súčiniteľ „k“ v niektorých krajinách označovaný ako súčiniteľ „U“), charakterizujúci izotermické vlastnosti dopravných alebo prepravných prostriedkov, je definovaný týmto vzťahom:
kde W je tepelný príkon potrebný pri zotrvávajúcom teplotnom režime vnútri skrine, ktorej stredný povrch sa rovná S, na udržanie absolútneho rozdielu delta theta medzi strednou vnútornou teplotou theta i a strednou vonkajšou teplotou theta e, ak stredná vonkajšia teplota theta e je stála.
2. Stredný povrch skrine (S). Stredný povrch skrine je geometrický priemer vnútorného povrchu Si a vonkajšieho povrchu Se skrine:
S = druhá odmocnina (Si x Se)
Veľkosť oboch povrchov Si a Se sa určuje s prihliadnutím na zvláštnosti konštrukcie skrine alebo na nerovnosti povrchu, ako je napríklad zaoblenie, podbehy atď.
Tieto zvláštnosti alebo nerovnosti sa zaznačujú do príslušnej rubriky ďalej uvedeného skúšobného protokolu; ak však má skriňa povrch z vlnitého plechu, hľadaný povrch sa určí ako rovinný priemet tohto povrchu, nie teda ako povrch rozvinutý do roviny.
3. Ak má skriňa tvar rovnobežnostena, učí sa stredná vnútorná teplota skrine (Θi) ako aritmetický priemer teplôt nameraných vo vzdialenosti 10 cm od stien v týchto 12 miestach:
a) v ôsmich vnútorných rohoch skrine,
b) v stredoch štyroch vnútorných plôch skrine s najväčším obsahom.
Ak skriňa nemá tvar rovnobežnostena, treba 12 miest merania určiť čo najúčelnejšie podľa tvaru skrine.
4. Ak má skriňa tvar rovnobežnostena, určí sa stredná vonkajšia teplota skrine (Θe) ako aritmetický priemer teplôt nameraných vo vzdialenosti 10 cm od stien v týchto 12 miestach:
a) na ôsmich vonkajších rohoch skrine,
b) v stredoch štyroch vonkajších plôch skrine s najväčším plošným obsahom.
Ak skriňa nemá tvar rovnobežnostena, treba 12 miest merania určiť čo najúčelnejšie podľa tvaru skrine.
5. Stredná teplota stien skrine je aritmetický priemer strednej vonkajšej teploty skrine a strednej vnútornej skrine
6. Zotrvávajúci teplotný režim. Teplotný režim sa považuje za zotrvávajúci, ak sú splnené tieto podmienky:
- kolísanie strednej vonkajšej a strednej vnútornej teploty nemá väčší rozsah ako ±0,5 oC najmenej počas 12 hodín;
- rozdiel medzi stredným tepelným výkonom nameraným najmenej počas troch hodín pred a najmenej troch hodín po skončení uvedenej najmenej dvanásťhodinovej skúšobnej doby nesmie byť väčší ako 3 %.
B. IZOLAČNÉ VLASTNOSTI DOPRAVNÝCH A PREPRAVNÝCH PROSTRIEDKOV
Metódy zisťovania súčiniteľa „k“
a) Dopravné a prepravné prostriedky, okrem cisterny určenej na prepravu kvapalných potravín
7. Izolačné vlastnosti sa zisťujú za zotrvávajúceho teplotného režimu metódou vnútorného chladenia alebo metódou ohrevu. V oboch týchto prípadoch sa prázdny dopravný alebo prepravný prostriedok nachádza v izotermickej komore.
8. Nezávisle na zvolenej metóde sa musí v izotermickej komore počas všetkých skúšok udržiavať rovnomerná a stála teplota s výkyvom najviac ±0,5 oC na takej úrovni, aby rozdiel medzi teplotou vnútri dopravného alebo prepravného prostriedku a teplotou v izotermickej komore nebol menší ako 20 oC, pričom stredná teplota stien skrine sa musí udržiavať na teplote asi + 20 oC.
9. Pri zisťovaní celkového súčiniteľa priestupu tepla (súčiniteľ „k“) metódou vnútorného chladenia sa musí rosný bod v priestore izotermickej komory udržiavať na úrovni + 25 oC ±2 oC. Vzduch v skúšobnej komore počas skúšky, či už metódou vnútorného chladenia, alebo metódou ohrevu, musí nepretržite prúdiť tak, aby jeho rýchlosť vo vzdialenosti 10 cm od stien bola 1 až 2 m/s.
10. Pri použití skúšobnej metódy vnútorného chladenia sa vnútri skrine umiestni jeden alebo niekoľko výmenníkov tepla. Povrch týchto výmenníkov musí byť taký, aby pri priechode plynu s teplotou nie nižšou ako 0
oC
1) stredná vnútorná teplota po dosiahnutí zotrvávajúceho teplotného režimu zostala nižšia ako + 10
oC. Pri použití skúšobnej metódy vnútorného ohrevu sa používajú elektrické ohrievače (elektrické odpory atď). Výmenníky tepla alebo elektrické ohrievače sa vybavia vzduchovým dúchadlom dodávajúcim množstvo vzduchu zabezpečujúce, aby najväčší rozdiel medzi teplotami na ľubovoľných dvoch z 12 miest uvedených v bode 3 tohto dodatku nebol po dosiahnutí zotrvávajúceho teplotného režimu väčší ako 3
oC.
11. Prístroje na meranie teploty chránené pred priamym sálaním sa umiestňujú zvonku a zvnútra skrine na miestach vymenovaných v bodoch 3 a 4 tohto dodatku.
12. Uvedú sa do činnosti zariadenia na výrobu a rozvod chladu alebo tepla a na meranie tepelného výkonu a termického ekvivalentu vetracieho zariadenia privádzajúceho do pohybu vzduch.
13. Po dosiahnutí zotrvávajúceho teplotného režimu nesmie byť maximálny rozdiel medzi teplotami najchladnejšieho a najteplejšieho miesta na vonkajšom povrchu skrine väčší ako 2 oC.
14. Stredná vonkajšia teplota skrine sa musí zisťovať najmenej štyrikrát za hodinu.
15. Čas skúšky sa musí predĺžiť tak, aby sa overovanie vlastností robilo za zotrvávajúceho teplotného režimu (pozri bod 6 tohto dodatku). Ak sa hodnoty nezisťujú a neregistrujú automaticky, treba čas skúšky predĺžiť o ďalších osem hodín, aby sa preverila zotrvačnosť teplotného režimu a aby sa mohli vykonať záverečné definitívne merania.
b) Cisterny určené na prepravy kvapalných potravín
16. Nižšie opísaná metóda sa týka výhradne dopravných a prepravných prostriedkov - cisterien s jednou alebo niekoľkými komorami - určených len na prepravy kvapalných potravín, napríklad mlieka. Každá komora týchto cisterien musí mať najmenej jedno plniace a jedno výpustné hrdlo. Ak má cisterna niekoľko komôr, musia byť jedna od druhej oddelené zaizolovanými vertikálnymi deliacimi priehradkami (priečkami).
17. Kontrola izolačných vlastností sa robí pri zotrvávajúcom teplotnom režime metódou vnútorného ohrevu prázdnej cisterny umiestnenej v izotermickej komore.
18. V priebehu skúšky sa musí rovnomerná a stála stredná teplota izotermickej komory ustáliť v medziach + 15 až + 20 oC s výkyvom najviac ±0,5 oC; stredná vnútorná teplota cisterny sa musí pri zotrvávajúcom teplotnom režime ustáliť v medziach od + 45 do + 50 oC, pričom stredná teplota stien cisterny musí byť v medziach od + 30 do + 35 oC.
19. Vzduch v komore sa neustále udržiava v pohybe tak, aby jeho rýchlosť vo vzdialenosti 10 cm od stien bola 1-2 m/s.
20. Vnútri cisterny sa umiestňuje výmenník tepla. Ak cisterna má niekoľko oddielov, umiestení sa výmenník tepla v každom z nich. Tieto tepelné výmenníky majú elektrické odpory a ventilátor, ktorého výkon stačí na to, aby rozdiel medzi maximálnou a minimálnou teplotou vnútri každej komory po dosiahnutí zotrvávajúceho teplotného režimu nebol väčší ako 3 oC. Ak cisterna má niekoľko komôr, nesmie sa stredná teplota najchladnejšej komory odlišovať od strednej teploty najteplejšej komory o viac ako 2 oC, pričom sa teploty merajú tak, ako je určené v bode 21 tohto dodatku.
21. Prístroje na meranie teplôt, chránené pred priamym sálaním, sa umiestňujú vnútri a zvonku cisterny vo vzdialenosti 10 cm od steny takto:
a) cisterna nie je rozdelená na komory, meria sa teplota aspoň v týchto miestach
- na 4 koncoch dvoch na seba kolmých priemeroch, jedného horizontálneho a druhého vertikálneho, v blízkosti každého z oboch dien,
- na 4 koncoch dvoch na seba kolmých priemerov sklopených uhlom 45o k horizontálne v priečnej rovine cisterny;
b) ak je cisterna rozdelená na niekoľko komôr, meria sa teplota v týchto miestach
- pri oboch krajných komorách aspoň na koncoch horizontálneho priemeru v blízkosti dna a na koncoch vertikálneho priemeru v blízkosti priehradky, a
- pri každej z ostatných komôr aspoň na koncoch priemeru skloneného pod uhlom 45o k horizontále v blízkosti jednej z priehradiek a na koncoch priemeru kolmého na predchádzajúci v blízkosti druhej priehradky.
Strednou vnútornou teplotou a strednou vonkajšou teplotou cisterny je aritmetický priemer všetkých hodnôt nameraných vnútri cisterny a všetkých hodnôt nameraných zvonku cisterny. V cisternách s niekoľkými komorami je stredná vnútorná teplota každej komory aritmetický priemer hodnôt nameraných v tejto komore, pričom počet týchto nameraných hodnôt nesmie byť menší ako štyri.
22. Uvedú sa do činnosti zariadenia na ohrievanie a prúdenie vzduchu, na meranie tepelného výkonu a tepelného ekvivalentu vetracieho zariadenia uvádzajúceho vzduch do pohybu.
23. Po dosiahnutí zotrvávajúceho teplotného režimu nesmie byť maximálny rozdiel medzi teplotami najteplejšieho a najchladnejšieho miesta na vonkajšom povrchu cisterny väčší ako 2 oC.
24. Stredná vonkajšia teplota a stredná vnútorná teplota sa musí zisťovať najmenej štyrikrát za hodinu.
25. Čas skúšky sa musí predĺžiť tak, aby sa overovanie vlastností robilo za zotrvávajúceho teplotného režimu (pozri bod 6 tohto dodatku). Ak sa hodnoty nezisťujú a nereagujú automaticky, treba čas skúšky predĺžiť o ďalších osem hodín, aby sa preverila zotrvačnosť teplotného režimu a aby sa mohli vykonať záverečné definitívne merania.
c) Ustanovenia platné pre všetky typy izotermických dopravných a prepravných prostriedkov
i) Kontrola súčiniteľa „k“
26. Ak cieľom skúšok nie je určenie súčiniteľa „k“, ale len kontrola, či nie je tento súčiniteľ pod určitou hranicou, môžu sa skúšky vykonávané podľa bodov 7 až 25 tohto dodatku ukončiť, len čo sa vykonávanými meraniami dokáže, že súčiniteľ „k“ zodpovedá určeným podmienkam.
ii) Presnosť merania súčiniteľa „k“
27. Skúšobné stanice musia byť vybavené nevyhnutným zariadením a prístrojmi, ktoré zaručia určenie súčiniteľa „k“ s maximálnou chybou merania ±10 %.
iii) Protokoly o skúškach
28. O každej skúške sa spíše protokol zodpovedajúci skúšanému dopravnému alebo prepravnému prostriedku podľa jedného z dvoch ďalej uvedených vzorov č. 1 a 2.
Kontrola izolačných vlastností dopravných a prepravných prostriedkov v prevádzke
29. Pre kontrolu izolačných vlastností každého dopravného alebo prepravného prostriedku, ktorý je v prevádzke, uvedú v bode 1 písm. b) a c) dodatku 1 k tejto prílohe, môžu príslušné orgány:
- buď sa rozhodnúť pre metódy opísané v bodoch 7 až 27 tohto dodatku,
- alebo vymenovať expertov, aby posúdili, či daný dopravný alebo prepravný prostriedok môže zostať v tej alebo onej kategórii izotermických dopravných alebo prepravných prostriedkov. Títo experti musia posúdiť nasledujúce skutočnosti a svoje urobiť na základe týchto kontrol:
a) Celková kontrola dopravného alebo prepravného prostriedku
Táto kontrola sa vykoná formou prehliadky dopravného alebo prepravného prostriedku podľa tohto poradia umožňujúceho zistiť:
(i) celkové konštrukčné riešenie izolujúceho plášťa;
(ii) spôsob vykonania izolácie;
(iv) stav opotrebovania izotermickej skrine;
a spísať všetky pripomienky týkajúce sa izolačných vlastností dopravného alebo prepravného prostriedku. Na tento účel môžu experti požadovať demontáž jednotlivých dielov dopravného alebo prepravného prostriedku a predloženie všetkých dokladov potrebných na jeho kontrolu (schémy, protokoly o skúškach, opisy, účty atď.)
b) Kontrola tesnosti skrine (netýka sa cisternových dopravných a prepravných prostriedkov)
Vizuálnu kontrolu vykoná osoba, ktorá vstúpi do dopravného alebo prepravného prostriedku umiestneného v jase osvetlenom pásme. Môže sa použiť ľubovoľná metóda, ktorá poskytne presnejšie výsledky.
i) Ak závery týkajúce sa celkového stavu skrine možno pokladať za uspokojivé, môže dopravný alebo prepravný prostriedok v prevádzke ako izotermický dopravný alebo prepravný prostriedok svojej pôvodnej kategórie v ďalšom období, nie však dlhšom ako 3 roky. Ak závery experta alebo expertov nie sú uspokojivé, dopravný alebo prepravný prostriedok môže zostať v prevádzke, ale iba za podmienky, že úspešne obstojí pri skúškach v skúšobnej stanici podľa bodov 7 až 27 tohto dodatku; v tomto prípade môže zostať v prevádzke v ďalšom šesťročnom období.
ii) Ak ide o dopravné alebo prepravné prostriedky určitého typu sériovo vyrábané spĺňajúce podmienky bodu 2 dodatku 1 k tejto prílohe a patriace tomu istému vlastníkovi (prevádzkovateľovi), možno okrem kontroly každého dopravného alebo prepravného prostriedku vykonať meranie súčiniteľa „k“ najmenej pri jednom percente týchto dopravných alebo prepravných prostriedkov podľa bodov 7 až 27 tohto dodatku. Ak výsledky tejto kontroly a merania sú vyhovujúce, môžu všetky tieto dopravné alebo prepravné prostriedky zostať v prevádzke ako izotermické dopravné alebo prepravné prostriedky svojej pôvodnej kategórie v ďalšom šesťročnom období.
Prechodné ustanovenia pre nové dopravné a prepravné prostriedky
30. Počas štyroch rokov odo dňa nadobudnutia platnosti tejto Dohody podľa ustanovenia odseku 1 článku 11, ak vzhľadom na nedostatočný počet skúšobných staníc nie je možné merať súčiniteľ „k“ dopravných alebo prepravných prostriedkov metódami opísanými v bodoch 7 až 27 tohto dodatku, možno vykonávať overenia, či nové izotermické dopravné alebo prepravné prostriedky zodpovedajú normám predpísaným touto prílohou, podľa ustanovenia bodu 29, a okrem toho posúdiť izolačné vlastnosti z tohto hľadiska.
Izolačný materiál hlavných častí dopravného alebo prepravného prostriedku (bočné steny, podlaha, strecha, otvory, dvere atď) musí mať približne jednú hrúbku presahujúcu v metroch číselnú hodnotu, ktorú dostaneme delením súčiniteľa tepelnej vodivosti tohto materiálu pre tú kategóriu, do ktorej má byť daný dopravný alebo prepravný prostriedok zaradený.
C. ÚČINNOSŤ TEPELNÉHO ZARIADENIA DOPRAVNÝCH A PREPRAVNÝCH PROSTRIEDKOV
Skúšobné metódy na určenie účinnosti tepelného zariadenia dopravných a prepravných prostriedkov
31. Účinnosť tepelného zariadenia dopravných a prepravných prostriedkov sa určuje metódami opísanými v bodoch 32 až 47 tohto dodatku.
Chladené dopravné a prepravné prostriedky
32. Prázdny dopravný alebo prepravný prostriedok sa umiestni do izotermickej komory, v ktorej treba udržiavať vnútornú a stálu strednú teplotu + 30 oC s výkonom ± 0,5 oC. Vzduch v komore musí byť vlhký, pričom rosný bod je určený na + 25 oC s odchýlkou ± 2 oC; vzduch sa uvádza do pohybu tak, ako je opísané v bode 9 tohto dodatku.
33. Prístroje na meranie teploty chránené pred priamym sálaním sa umiestňujú vnútri a zvonku skrine tak, ako je uvedené v bodoch 3 a 4 tohto dodatku.
a) Do dopravného alebo prepravného prostriedku, s výnimkou dopravných alebo prepravných prostriedkov s nesnímateľnými eutektickými doskami s dopravných a prepravných prostriedkov chladených skvapalneným plynom, sa uloží maximálne množstvo chladiacej látky predpísané výrobným podnikom, alebo ktoré tam môže byť normálne uložené, ak stredná vnútorná teplota skrine rovná strednej vonkajšej teplote skrine (+ 30 oC). Dvere, príklopy a ostatné otvory sa zakryjú a zariadenie na vnútorné vetranie dopravného alebo prepravného prostriedku, pokiaľ je, sa zapne na maximálny výkon. Okrem toho sa v nových dopravných alebo prepravných prostriedkoch uvedie vnútri skrine do činností vykurovacie zariadenie s vykurovacím výkonom rovnajúcim sa 35 % tepla prestupujúceho stenami v podmienkach zotrvávajúceho teplotného režimu, a to keď sa dosiahne teplota predpísaná pre danú triedu dopravných a prepravných prostriedkov. Počas skúšky sa nepripúšťa žiadne dodatočné vkladanie chladiacej látky.
b) Skúška dopravných a prepravných prostriedkov s nesnímateľnými eutektickými doskami musí zahŕňať predbežnú fázu zmrazovania eutektického roztoku. Za tým účelom, len čo stredná vnútorná teplota skrine aj teplota dosiek dosiahnu strednú vonkajšiu teplotu (+ 30 oC), uzavrú sa dvere aj ostatné otvory a uvedie sa do činnosti zariadenie na vychladzovanie dosiek na nasledujúcich 18 hodín. Ak zariadenie na vychladzovanie dosiek pracuje v automatických cykloch, predlžuje sa celková skúšobná prevádzka tohto zariadenia na 24 hodín. Pri nových dopravných a prepravných prostriedkoch sa po zastavení vyhladzovacieho zariadenia uvedie vnútri skrine do činnosti vykurovacie zariadenie s vykurovacím výkonom rovnajúcim sa 35 % tepla prestupujúceho stenami v podmienkach zotrvávajúceho teplotného režimu, a to keď sa dosiahne teplota predpísaná pre danú triedu dopravných a prepravných prostriedkov. Počas skúšky sa nepripúšťa znovuzmrazenie roztoku.
c) Pri dopravných a prepravných prostriedkoch vybavených systémom chladenie skvapalneným plynom treba dodržať tento skúšobný postup: len čo stredná vnútorná teplota skrine dosiahne hodnotu strednej vonkajšej teploty (+ 30 oC), naplnia sa nádrže určené na skvapalnený plyn do úrovne predpísanej výrobcom. Potom sa dvere, a ostatné otvory ako v podmienkach normálnej prevádzky a zariadenie na vnútorné vetranie dopravného alebo prepravného prostriedku, pokiaľ je, sa zapne na maximálny výkon. Termostat sa nastaví na teplotu, ktorá je najviac o 2 oC nižšia medzná teplota určená pre danú triedu dopravných alebo prepravných prostriedkov. Potom sa začne s ochladzovaním skrine so súčasným doplňovaním spotrebovaného skvapalneného plynu. Tento proces prebieha v čase, ktorý sa rovná kratšiemu z týchto dvoch časových úsekov:
- buď času medzi začiatkom ochladzovania a okamihom, keď sa po prvý raz dosiahla teplota predpísaná pre danú triedu dopravných a prepravných prostriedkov,
- alebo trom hodinám od začiatku ochladzovania.
V ďalšom priebehu skúšky sa uvedené nádrže už nedopĺňajú.
Pri nových dopravných a prepravných prostriedkoch sa po dosiahnutí teploty predpísanej pre danú triedu dopravných a prepravných prostriedkov uvedie vnútri skrine do činnosti vykurovacie zariadenie s vykurovacím výkonom rovnajúcim sa 35% tepla prestupujúceho stenami v podmienkach zotrvávajúceho teplotného režimu.
35. Strednú vonkajšiu teplotu, ako aj strednú vnútornú teplotu skrine treba merať najmenej každých 30 minút.
36. Skúška trvá 12 hodín od okamihu, keď stredná vnútorná teplota skrine dosiahla dolnú medzu predpísanú pre triedu, do ktorej má dopravný alebo prepravný prostriedok patriť (A = + 7 oC; B = - 10 oC; C = - 20 oC; D = 0 oC), pri dopravných a prepravných prostriedkoch s nesnímateľnými eutektickými doskami od okamihu vypnutia vychladzovacieho zariadenia. Výsledok skúšky sa považuje za uspokojivý, ak stredná vnútorná teplota nepresiahne počas týchto 12 hodín uvedenú dolnú medzu.
Chladiace a mraziace dopravné a prepravné prostriedky
37. Skúška sa vykonáva za podmienok uvedených v bodoch 32 a 33 tohto dodatku.
38. Len čo stredná vnútorná teplota skrine dosiahne vonkajšiu teplotu (+ 30 oC), dvere, príklopy a ostatné otvory sa uzavrú a chladiace zariadenie včítane vnútornej ventilácie (pokiaľ je) sa uvedie do činnosti s maximálnym výkonom. Okrem toho sa pri nových dopravných a prepravných prostriedkoch uvedie v skrini do činnosti vykurovacie zariadenie s vykurovacím výkonom rovnajúcim sa 35 % tepla prestupujúceho stenami v podmienkach zotrvávajúceho teplotného režimu, a to, keď sa dosiahne teplota predpísaná pre danú triedu dopravných a prepravných prostriedkov.
39. Strednú vonkajšiu teplotu a strednú vnútornú teplotu skrine treba merať najmenej každých 30 minút.
40. Skúška trvá 12 hodín od okamihu, keď stredná vnútorná teplota skrine dosiahla:
- buď spodnú medzu určenú pre danú triedu dopravných a prepravných prostriedkov, ak ide o triedy A, B alebo C (A = 0 oC; B = - 10 oC; C = - 20 oC);
- alebo najmenej hornú medzu určenú pre danú triedu, ak ide o triedy D, E alebo F (D = 0 oC; E = - 10 oC; F = - 20 oC).
Výsledok skúšky sa pokladá za uspokojivý, ak chladiace zariadenie je schopné udržať predpísané teplotné podmienky počas týchto 12 hodín, pričom sa intervaly automatického odmrazovania chladiaceho zariadenia neberú do úvahy.
41. Ak chladiace zariadenie so všetkým svojím vybavením prešlo samostatnou skúškou na určenie svojho užitočného chladiaceho výkonu za predpísanej teploty a bolo príslušným orgánom uznané za vyhovujúce, môže sa tento dopravný alebo prepravný prostriedok uznať za chladiaci a mraziaci dopravný alebo prepravný prostriedok bez akejkoľvek skúšky účinnosti, ak chladiaci výkon zariadenia pri zotrvávajúcom teplotnom režime je vyšší ako teplotné straty prestupom stenami skrine príslušnej triedy dopravných a prepravných prostriedkov vynásobené súčiniteľom 1,75. Tieto ustanovenia sa však nevzťahujú na dopravné a prepravné prostriedky slúžiace ako skúšobné vzorky podľa bodu 2 dodatku 1 k tejto prílohe.
42. Ak sa chladiaci stroj nahradí strojom iného typu, môže príslušný orgán:
a) buď požadovať, aby dopravný alebo prepravný prostriedok bol podrobený meraniu a kontrole, predpísaným v bodoch 37 až 40;
b) alebo sa presvedčiť o tom, že užitočný chladiaci výkon nového chladiaceho stroja za teploty predpísanej pre danú triedu dopravných a prepravných prostriedkov je rovnaký alebo vyšší ako užitočný chladiaci výkon pôvodného stroja;
c) alebo sa presvedčiť o tom, užitočný chladiaci výkon nového stroja vyhovuje ustanoveniam bodu 41.
Vyhrievacie dopravné a prepravné prostriedky
43. Prázdny dopravný alebo prepravný prostriedok sa umiestni v izotermickej komore, v ktorej sa udržiava rovnomerná a stála teplota na najnižšej úrovni. Vzduch v komore sa uvádza do pohybu za podmienok ustanovených v bode 9 tohto dodatku.
44. Prístroje na meranie teploty chránené pred priamym sálaním sa umiestnia vnútri aj zvonku skrine na miestach určených v bodoch 3 a 4 tohto dodatku.
45. Dvere, príklopy a iné otvory sa uzavrú a vykurovacie zariadenia včítane vnútornej ventilácie (ak je inštalovaná) sa uvedie do činnosti a maximálnym výkonom.
46. Strednú vonkajšiu teplotu a strednú vnútornú teplotu skrine treba merať najmenej každých 30 minút.
47. Skúška trvá 12 hodín od okamihu, keď rozdiel medzi strednou vnútornou teplotou skrine a strednou vonkajšou teplotou skrine dosiahol hodnotu zodpovedajúcu podmienkam určeným pre danú triedu dopravných a prepravných prostriedkov, pričom sa táto hodnota zvyšuje o 35 % pri nových dopravných a prepravných prostriedkoch. Výsledky skúšky sa považujú za vyhovujúce, ak je vykurovacie zariadenie schopné udržať predpísaný rozdiel teplôt počas týchto 12 hodín.
48. O každej skúške sa spíše protokol zodpovedajúci skúšanému dopravnému alebo prepravnému prostriedku podľa jedného z ďalej uvedených vzorov č. 3 až 5.
Kontrola účinnosti tepelných zariadení dopravných a prepravných prostriedkov v prevádzke
49. Pre kontrolu účinnosti tepelného zariadenia každého chladeného, chladiaceho a mraziaceho alebo vyhrievacieho dopravného alebo prepravného prostriedku, ktorý je v prevádzke, uvedenú v bode 1 písm. b) a c) dodatku 1, môžu príslušné orgány:
- buď sa rozhodnúť pre metódy opísané v bodoch 32 až 47 tohto dodatku;
- alebo vymenovať expertov a splnomocniť ich na použitie nasledujúcich ustanovení.
a) Chladené dopravné a prepravné prostriedky
Overuje sa, či možno vnútornú teplotu prázdneho dopravného alebo prepravného prostriedku, najprv vyrovnanú s vonkajšou teplotou, priviesť na medznú teplotu predpísanú touto prílohou pre triedu, do ktorej tento dopravný alebo prepravný prostriedok patrí, a udržať ju pod uvedenou medznou teplotou za čas t, tak aby
pričom Δ Θ predstavuje rozdiel medzi + 30 oC a uvedenou medznou teplotou a Δ Θ´ rozdiel medzi strednou vonkajšou teplotou počas skúšky a spomenutou medznou teplotou, pri vonkajšej teplote najmenej + 15 oC. Ak sú výsledky vyhovujúce, môže tento dopravný alebo prepravný prostriedok zostať v prevádzke ako chladený dopravný alebo prepravný prostriedok v pôvodnej určenej triede na ďalšie obdobie najviac troch rokov.
b) Chladiace a mraziace dopravné prepravné prostriedky
Overuje sa, či možno pri vonkajšej teplote najmenej + 15 oC upraviť vnútornú teplotu prázdneho dopravného alebo prepravného prostriedku takto:
- v triedach A, B alebo C na minimálnu teplotu predpísanú pre danú triedu dopravných a prepravných prostriedkov touto prílohou;
- v triedach D, E alebo F na medznú teplotu predpísanú pre danú triedu, dopravných a prepravných prostriedkov touto prílohou.
Ak sú výsledky skúšok vyhovujúce, môžu tieto dopravné alebo prepravné prostriedky zostať v prevádzke ako chladiace a mraziace dopravné alebo prepravné prostriedky v pôvodne určenej triede na ďalšie obdobie najviac troch rokov.
c) Vyhrievacie dopravné a prepravné prostriedky
Overuje sa, či možno dosiahnuť a počas najmenej 12 hodín udržať rozdiel medzi vnútornou teplotou dopravného alebo prepravného prostriedku a vonkajšou teplotou, predpísaným v tejto prílohe, ktorý určuje triedu, do ktorej dopravný alebo prepravný prostriedok patrí (rozdiel 22 oC pre triedu A a 32 oC pre triedu B). Ak sú výsledky skúšok vyhovujúce, môžu tieto dopravné a prepravné prostriedky zostať v prevádzke ako vyhrievacie dopravné alebo prepravné prostriedky v pôvodne určenej triede na ďalšie obdobie najviac troch rokov.
d) Spoločné ustanovenia pre chladené, chladiace a mraziace a vyhrievacie dopravné a prepravné prostriedky
i) Ak výsledky skúšok nie sú vyhovujúce, môžu chladené, chladiace a mraziace alebo vyhrievacie dopravné alebo prepravné prostriedky zostať v prevádzke v pôvodne určenej triede len za podmienky, že úspešne prejdú skúškami v skúšobnej stanici podľa bodov 32 až 47 tejto prílohy; v tomto prípade môžu zostať v prevádzke v pôvodnej určenej triede na ďalšie obdobie šiestich rokov.
ii) Ak ide o chladené, chladiace a mraziace alebo vyhrievacie dopravné a prepravné prostriedky určitého typu sériovo vyrábané, zodpovedajúce ustanoveniam bodu 2 dodatku 1 k tejto prílohe a patriace tomu istému vlastníkovi (prevádzkovateľovi), potom okrem kontroly tepelných zariadení vykonanej za účelom zistenia, či ich celkový stav je uspokojivý, možno vykonať v skúšobnej stanici kontrolu funkčnej účinnosti chladiacich alebo vykurovacích zariadení najmenej pri 1 % týchto dopravných alebo prepravných prostriedkov podľa ustanovení bodov 32 až 47 tohto dodatku. Ak výsledky týchto kontrol sú nevyhovujúce, môžu všetky uvedené dopravné a prepravné prostriedky zostať v prevádzke v pôvodne určenej triede na ďalšie obdobie šiestich rokov.
Prechodné ustanovenia pre nové dopravné a prepravné prostriedky
50. Počas štyroch rokov odo dňa nadobudnutia platnosti tejto Dohody podľa ustanovenia odseku 1 článku 11, ak vzhľadom na nedostatočný počet skúšobných staníc nemožno určiť účinnosť tepelných zariadení dopravných alebo prepravných prostriedkov metódami opísanými v bodoch 32 až 47 tohto dodatku, môže sa kontrola, či nové chladné, chladiace a mraziace alebo vyhrievacie dopravné alebo prepravné prostriedky zodpovedajú normám predpísaným v tejto prílohe vykonať podľa ustanovení bodu 49 tohto dodatku.
A. Vzor tlačiva osvedčenia o tom, že dopravný alebo prepravný prostriedok vyhovuje, ako je ustanovené v bode 4 dodatku 1 k prílohe 1
B. Certifikačný štítok osvedčujúci, že dopravný alebo prepravný prostriedok vyhovuje, ako je ustanovené v bode 4 dodatku 1 k prílohe 1
1. Certifikačný štítok musí byť trvale pripravený na dopravnom alebo prepravnom prostriedku na dobre viditeľnom mieste okrem iných úradne vydaných schvaľovacích štítkov. Štítok zodpovedajúci ďalej uvedenému vzoru musí byť pravouhlý s rozmermi najmenej 160 mm x 100 mm a musí byť vyrobený z ohňovzdorného materiálu odolného proti korózii. Na štítku musí byť čitateľným a nezmazateľným spôsobom aspoň v angličtine alebo francúzštine alebo ruštine uvedené:
a) latinské písmená „ATP“ a za nimi slová: „SCHVÁLENÉ NA PREPRAVU SKAZITEĽNÝCH POTRAVÍN“,
b) „SCHVAĽOVACIE ČÍSLO“ a za ním medzinárodná poznávacia značka štátu, v ktorom bolo schválenie udelené, a číslo (číslice, písmena atď.) dokladu o schválení,
c) „ČÍSLO DOPRAVNÉHO (PREPRAVNÉHO) PROSTRIEDKU“ a za ním individuálne číslo umožňujúce identifikovať dotyčný dopravný alebo prepravný prostriedok (týmto číslom môže byť výrobné číslo),
d) „ZNAČKA ATP“ a za ňou rozlišovacia značka predpísaná v dodatku 4 k prílohe 1, ktoré zodpovedá triede a kategórii dopravného alebo prepravného prostriedku,
e) „PLATNÉ DO“ a za tým dátum (mesiac a rok), ktorým sa končí platnosť schválenia dopravného alebo prepravného prostriedku. Ak platnosť schválenia je na základe skúšky alebo prehliadky predĺžená, pripojí sa následné dátum skončenia jeho platnosti na tom istom riadku.
2. Písmená „ATP“, ako aj písmená rozlišovacej značky musia mať výšku asi 20 mm. Ostatné písmená a číslice musia mať výšku najmenej 5 mm.